Úmysly svätých omší

Úmysly svätých omší je potrebné nahlásiť osobne v kancelárii Farského úradu Banská Bystrica – mesto (pozri adresu a úradné hodiny). Zvyčajne je potrebné prísť približne 2 – 3 mesiace pred želaným dátumom svätej omše, nakoľko zvyčajne bývajú bližšie termíny už obsadené.

Úmysly zapisujeme na sväté omše o 12.00 a 16.30 v dňoch pondelok – piatok (mimo prikázaných sviatkov). Veriaci zvyčajne prosia buď „za zdravie a Božiu pomoc“ pre živých, alebo prosia za zosnulých, aby im Pán udelil svoju milosť v očistcovom zdokonaľovaní duše.

Úmysel svätej omše spája tri formy obety –
obetu Kristovu, službu kňaza a milodar veriaceho

Úmysel svätej omše je dôležitým prejavom viery a duchovného spojenia medzi veriacim, prichádza so svojou vďakou či prosbou, ktorú túži osobitne spojiť s najdokonalejšou a jedinou obetou Kristovou, ktorá sa pri každej svätej omši sprítomňuje na oltári. Najnovší dekrét Dikastéria pre klérus z 13. apríla 2025, ktorý nadobudol svoju platnosť na Veľkonočnú nedeľu 2025, prináša potrebné spresnenie významu a pravidiel stáročnej cirkevnej praxe slávenia svätých omší na konkrétne úmysly veriacich a zároveň reaguje na nové okolnosti pastoračného a ekonomického života farností. Dokument nám pripomína, že každý omšový úmysel má trojaký rozmer: obetný, pastoračný a charitatívny.

Keď veriaci prosí o slávenie svätej omše na určitý úmysel – napríklad za zosnulého príbuzného, za chorého, za obrátenie hriešnikov, za vlastné životné rozhodnutie alebo ako poďakovanie – ide o osobný duchovný úkon, ktorý má hlboký význam. Veriaci týmto spôsobom vkladá svoje prosby a vďaky do Kristovej obety. V jadre tohto úkonu je teda obeta Kristova,
ktorú Cirkev neustále slávi v Eucharistii. Táto jediná a dokonalá obeta za spásu sveta sa sprítomňuje v každej svätej omši, bez ohľadu na konkrétny úmysel s ktorým ju kňaz slávi. Prijatie a aplikácia úmyslu veriaceho preto nikdy neznižuje univerzálnosť Kristovej obety, ale umožňuje jednotlivcovi konkrétne sa spojiť s týmto tajomstvom viery.

Dôležitú úlohu zohráva aj kňaz, ktorý daný úmysel prijíma a vykonáva liturgickú službu. Zodpovednosť kňaza spočíva nielen v dôslednom zachovávaní predpisov, ale aj v zachovaní úcty k úmyslu a osobe darcu. Kňaz sa zaväzuje, že omšu odslúži na daný úmysel osobne, v určený deň alebo – ak nie je možné ho vopred dohodnúť – v čo najbližšom možnom termíne. Podľa dekrétu nemožno kumulovať úmysly viacerých veriacich do jednej omše, ak nejde o prípad, že s tým všetci takýto žiadajúci vopred súhlasia. Služba kňaza tu teda nie je len administratívna, ale duchovná a má charakter zodpovedného záväzku. Nejde len o „vykonanie úkonu“, ale o prijatie dôvery veriaceho a jeho vloženie do tajomstva Cirkvi.

Tretím prvkom je milodar veriaceho. Ten sa často nesprávne chápe ako „poplatok“ za omšu. Cirkev však opakovane zdôrazňuje, že nejde o kúpu služby. Milodar je dobrovoľným darom, ktorý veriaci prináša ako súčasť vlastnej obety a ako príspevok na podporu života Cirkvi a služby kňaza. Milodar nemá byť vnímaný ako obchod, ale ako účasť na evanjeliovej štedrosti. Aj keď miestne biskupské konferencie konkretizujú odporúčanú výšku milodaru (Konferencia biskupov Slovenska naposledy jej výšku v roku 2011 na úroveň päť eur za jednotlivý úmysel a o euro vyšší pri záväzku tzv. gregoriánskych svätých omší), tento príspevok zostáva dobrovoľným darom veriaceho a najmä v prípade chudobných by nemal byť prekážkou pre možnosť žiadať o slávenie svätej omše na ich úmysel. Kňaz nemá odmietnuť prijatie úmyslu svätej omše len preto, že veriaci nemá možnosť dať milodar. Aj v tomto sa prejavuje duchovný a pastoračný rozmer omšového úmyslu – Cirkev slávi Eucharistiu ako dar, nie ako službu podmienenú platbou.

Dekrét zároveň zdôrazňuje zodpovednosť a dôslednosť. Predovšetkým sa má zabezpečiť, aby vo veci prijatých úmyslov a milodarov nenastal zmätok, svojvôľa či omyl. Vo farnosti sa majú viesť prehľadné knihy intenicií (úmyslov), v ktorých sa zaznamenáva, aké úmysly boli prijaté, na kedy sú naplánované, aké milodary k ním boli prijaté a či už boli úmysly naplnené. V prípade, že kňaz z vážnych dôvodov nemôže omšu s prijatým úmyslom sláviť, má sa postarať o jej prenesenie inému kňazovi alebo rehoľnej komunite, ktorá úmysel s istotou aplikuje. Ak nie je možné omšový úmysel naplniť, milodar sa má vrátiť. Tieto pravidlá chránia nielen dôveru veriacich, ale aj dôstojnosť Eucharistie.

Dikastérium pre klérus týmto dekrétom reaguje aj na chybnú prax v niektorých krajinách, ktorá sa dostala do rozporu s duchovným zmyslom obety. Najmä v oblastiach s nedostatkom kňazov a eucharistických slávení sa objavovali prípady spájania úmyslov a nedbalosť vo vedení záznamov a jednotlivých záväzkoch. Zároveň zachováva možnosť Cirkev zdôrazňuje hlboký duchovný, pastoračný aj misijný zmysel omšových úmyslov, preto vyzdvihuje potrebu obnoviť ich pôvodný význam. Ide o návrat k tomu, že omšový úmysel je predovšetkým modlitbou, nie objednávkou. Je to znak viery, nie formalita. Je to obeta, nie výmena služieb.

Nový dekrét preto neprináša revolúciu, ale očistu a objasnenie. Chce pomôcť kňazom, aby svoju službu konali s pokojom a svedomito, veriacim, aby s dôverou predkladali svoje úmysly, a celej Cirkvi, aby Eucharistiu slávila s vedomím jej nevyčísliteľnej hodnoty. Keď sa teda nabudúce rozhodneme dať slúžiť svätú omšu na konkrétny úmysel, nezabudnime, že sa tým spájame s obetou Krista, so službou kňaza i s našou vlastnou obetou viery a vďačnosti.