Nachádzate sa tu

Kostol nanebovzatia Panny Márie

     Svojím pôvodom je to najstarší banskobystrický kostol, nazývaný tiež hradný, pretože bol súčasťou mestského hradu. V prvej polovici 14. storočia začalo slobodné kráľovské mesto Banská Bystrica stavať nový farský kostol. Z pôvodného hradného kostola z 13 storočia ponechali spodnú časť veže a západné priečelie. Smerom na východ pristavili širší, nový jednoloďový gotický kostol zaklenutý krížovou klenbou.

     V 15.storočí bol kostol zväčšený prístavbou kaplniek. Na južnej strane bola pred portál pristavená predsieň s rebrovou hviezdicovou klenbou, nad ktorou je empora otvárajúca sa do lode pri organovom chóre a Kaplnka Kristovho tela. Na severnej strane bola zväčšená sakristia a nad ňou postavená kaplnka otvárajúca sa do lode dvomi emporami, zaklenutá krásnou rebrovou kružbovou klenbou.

     Na západnej strane sakristie bola pristavená Kaplnka sv. Barbory s rebrovou hviezdicovou klenbou.

     Tento chrám, ako aj ostatné bystrické kostoly mesta, sa vtedy zariadili prepychovo. Avšak túto nádheru zničil v roku 1500 veľký požiar, vtedy mesto vyhorelo takmer do tla. Ešte väčší požiar postihol mesto v roku 1761. Pri požiari sa zrútila klenba vo svätynii v lodi. Klenba v bočných kaplnkách ostala neporušená. Požiar zničil bohaté stredoveké vnútorné zariadenie i hlavný oltár, ktorý bol údajne gotická archa asi 20 m vysoká. Klenba bola asi o 8 m vyššia ako terajšia. To naznačujú i obrysy niekdajších gotických okien, ktoré vidieť na vonkajších stranách stien.

     Pri oprave bol kostol znovu zaklenutý, a to pruskými plackami. Celé vnútro lode i svätyne bolo barokovo upravené a veža dostala cibuľovú strechu.

     Klenba celého kostola je pokrytá maľbou Franza Schmidta zo 70. rokov 18. storočia. Hlavný oltár je mohutná stĺpová architektúra s obrazom Nanebovzatia Panny Márie od maliara Jána Lukáša Krackera. Štyri bočné oltáre sú jednoduché stĺpové architektúry zo 70. rokov 18. storočia, takisto ako lavice, kazateľnica a o niečo mladší mohutný organ.

     V Kaplnke Kristovho tela na južnej strane je krídlový gotický oltár z 15. storočia prenesený z Kostola sv. Jakuba, z obce Jakub, ktorá je už súčasťou Banskej Bystrice, zasvätený sv. Magdaléne.

     Na severnej strane, v Kaplnke sv. Barbory, je krídlový gotický oltár, dielo majstra Pavla z Levoče. V skrini má sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov, sú i na vonkajších stranách krídiel. Oltár je prototyp hlavného oltára Kostola sv. Jakuba v Levoči.

     Naľavo od oltára je krstiteľnica, majstrovský kus stredovekého kovoliateckého umenia, dielo majstra Jodoka z roku 1476.

     Zvonku na juhozápadnom nároží je vo veľkej zasklenej nike reliéf znázorňujúci Krista na Olivovej hore, cenná sochárska práca v kameni z konca 15. storočia.

     Neskorobarokový impozantný organ je zo 70. rokov 18. storočia. Mestská rada v tom čase poverila mladého nadaného Michala Podkonického (syn staviteľa organov Martina Podkonického) na postavenie nového organu. Bol dokončený v roku 1779 a mal 24 registrov v troch skriniach. Tento organ bol dvakrát prestavovaný. Prvýkrát v roku 1891 Jozefom Angster z Pecs a druhýkrát v roku 1941 firmou Rieger z Krnova. Prerobili ho na elektricko-pneumatický, má 4 manuály a 55 registrov v dvoch skriniach. Bohatú výzdobu tvorí hrajúci kráľ Dávid, sv. Cecília a anjeli, ktorí držia svojimi rukami veľké píšťaly, sú dielom majstra drevorezbára Jána Uttnera.

     Kostol patrí medzi naše najcennejšie cirkevné pamiatky.

Ochrana osobných údajov(GDPR)

Copyright © 2020 Farnosť Nanebovzatia Panny Márie Banská Bystrica - mesto

Webadmin: bb.mesto [at] fara.sk