Kostol Svätého kríža (Slovenský kostol)

     Kostol Svätého kríža je postavený pri severnom hradbovom múre, ktorý je súčasťou kostola. Kostol stojí medzi Baníckou a Pisárskou baštou. Pôvodne to bol jednoloďový kostol. Staviteľom bol majster Hanuš. Kostol aj svätyňa má nepravidelný tvar. Presbytérium prezrádza zložitý vývoj stavby. Nepravidelnosť je spôsobená polohou Pisárskej bašty.

     Po postavení tzv. Matejovho domu, kostol predĺžili v roku 1492 až k nemu. Na povale kostola je v obrysoch viditeľné zamurované okno na Matejovom dome. Na západnej časti kostola je neskorogotický portál so záclonovým nadstavcom. Zakrátko pristavali pozdĺž južnej strany kaplnku, ktorú v roku 1561 nadstavili do dnešnej úrovne a o storočie neskôr oba priestory prestavali na dvojlodie. Stĺpy medzi loďami boli vytesané zo steny medzi loďami.  Na južnej strane bočnej lode je zamurovaný bočný vchod. Zvonku je viditeľný v obrysoch. Zvnútra je viditeľný ako výklenok, v ktorom je oltárik Panny Márie. Neskôr, keď kostol spravovali jezutii, dostal barokový interiér a okná. 

     V interiéri sa nachádza neskororenesančná krstiteľnica z roku 1652. Dielo Jána Weinhardta zo Spišských Vlach. Na severnej stene kostola sú fresky znázorňujúce Premenenie Pána na hore Tábor, Posledný súd a Zoslanie Ducha Svätého na apoštolov na Turíce. 

     Pôvodne jednoloďová stavba pristavaná k múru hradného opevnenia má v barokovom členení fasád zachovaný neskorogotický portál s pretínavými prútmi z konca 15.storočia. Stojí na mieste bývalej kostnice – márnice. V interiéri kostola je hlavným umeleckým prvkom klasicistický oltár stĺpového typu s kompozitnými hlavicami, ktorý pochádza z roku 1834. Uprostred oltára je súsošie Ukrižovania so sochami Panny Márie a Márie Magdalény, ktorých autorom je Vavrinec Dunajský. Po stranách na podstavcoch sú plastiky jezuitských svätcov a v nadstavci dve sochy anjelov. Kostol Svätého kríža navštevovali slovenskí obyvatelia Banskej Bystrice, preto sa často označuje ako Slovenský kostol.